Februárová večerná obloha plná planét
Počas februára bude možné na večernej oblohe pozorovať všetkých sedem planét (okrem Zeme, samozrejme). Na začiatku mesiaca ešte bez Merkúra, no spoločnosť im bude robiť Mesiac, ktorý v niektorých dňoch vytvorí s vybranými planétami fotogenické zoskupenia – a to najmä 1. a 2. februára s Venušou, 6. februára s Jupiterom a 9. februára s Marsom. Zaujímavé konštelácie s Mesiacom budú ale takmer celú prvú polovicu mesiaca.
Po 15. februári sa Mesiac postupne presunie na neskorú nočnú až rannú oblohu. Ku koncu mesiaca sa však vo večernom súmraku objaví aj Merkúr, zatiaľ čo Saturn aj Neptún sa už začnú z večernej oblohy vytrácať. Najlepšia príležitosť na pozorovanie všetkých siedmich planét naraz nastane približne medzi 20. a 25. februárom. To však neznamená, že všetky budú v tom čase ideálne viditeľné – Merkúr, Saturn aj Neptún budú v tom čase už pomerne náročné na pozorovanie. Nachádzať sa budú blízko Slnka, takže ich bude možné zahliadnuť len na krátky čas po západe, než zmiznú pod obzorom.
O niečo lepšie podmienky na pozorovanie Saturna (a ako-tak aj Neptúna) budú trvať približne do 15. februára, zatiaľ čo Merkúr, ktorý je zvyčajne ťažšie pozorovateľný, sa dostane do priaznivejšej pozície až začiatkom marca. Vzdialený Neptún je tak trochu výzvou aj pri lepších podmienkach a obzvlášť keď už je nízko nad obzorom, v každom prípade, pre „lovcov planét“ bude určite zaujímavé pokúsiť sa uvidieť všetkých sedem planét v jeden večer. Venuša, Mars, Jupiter a Urán budú počas celého mesiaca dobre viditeľné a ponúknu priam ideálne podmienky na ich pozorovanie.
Okrem planét bude možné v ďalekohľade pozorovať aj niektoré ich mesiace. Zatiaľ čo malé mesiačiky Marsu a mesiace vzdialených planét Uránu a Neptúna spravidla nie sú viditeľné, tak v prípade Jupitera možno už aj pomerne malým ďalekohľadum vidieť štyri jeho najväčšie – Io, Európa, Ganymedes, Kalisto, známe ako Galileiho mesiace. Za priaznivých okolností bude možné dokonca spozorovať aj tieň niektorého z nich na Jupiteri, ktorý sa prejaví ako malá čierna škvrna na kotúčiku planéty. Pri Saturne je s dostatočne veľkým teleskopom (aký vlastní aj naša hvezdáreň) možné bez väčších ťažkostí pozorovať 5 jeho mesiacov – Tethys, Diona, Rea, Titan, Japetus. V súčasnom období budú nezvyčajne zoradené takmer presne pozdĺž jednej línie (približne tak, ako sme zvyknutí v prípade Jupitera). Tak isto prstence sa nám budú momentálne javiť ako veľmi tenké, postupne takmer miznúce. To všetko preto, že Saturn sa teraz nachádza v období svojej rovnodennosti, ktorá v jeho prípade nastáva približne len raz za 15 rokov, takže sa na neho dívame skoro presne kolmo na jeho rovník. To poskytuje zriedkavú príležitosť na pozorovanie tejto planéty s jej prstencami a mesiacmi v tomto (z nášho pohľadu) nezvyčajnom geometrickom usporiadaní.
Na priloženom obrázku nižšie (vygenerovanom pomocou programu Stellarium) môžete vidieť pohľad ponad južný obzor od východu na západ, aký by sa mal naskytnúť 11.2.2025 krátko pred 18:30. Mesiac aj planéty budú pekne zoradené pozdĺž ekliptiky (priesečník roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou). Málo jasný Neptún nie je zobrazený, mal by sa nachádzať v smere niekde medzi Venušou a Saturnom.
